Podľa najnovšej správy Medscape (2024) pociťuje až 51 % rodinných lekárov a lekárok prejavy syndrómu vyhorenia. Ich odbornosť a odolnosť sa považujú za samozrejmosť, ich nakopená únava a frustrácia však nie raz zostávajú v tieni povinností. Týka sa to aj miernych ťažkostí, o ktorých veľa nevieme, lebo neplnia riadky štatistík, a preto sa ich dosahy na život a zdravie lekárov často podceňujú. Všetci, ktorí dávajú, potrebujú aj prijímať: priestor na oddych, pochopenie a reálnu podporu. Ako môžeme pomôcť tým, ktorí denne pomáhajú nám?
MILÉ PANI DOKTORKY, PÁNI DOKTORI
Som človek, terapeutka a pacientka. Prihováram sa vám z týchto pozícií. Hoci máme v oblasti duševného zdravia veľa výskumov, nie vždy potrebujeme veľa čísel, aby sme si pripomenuli, čím denne žijeme. Píšem tieto riadky v kontexte doby, ktorá sa ma ľudsky dotýka. Mnohí zvykneme dodať, že sme inak odolní a zvyknutí, lebo nechceme pôsobiť zraniteľne. Mne to však neprekáža, keďže moja vnímavosť mi umožňuje reálne spojenie s človekom. Zvyknúť si a otupieť vytvára priestor pre povrchné vzťahy, ľahostajnosť a zlo.
Je mi úprimne ťažko z dvojitej záťaže, ktorej lekári čelia. Jednak ako profesionáli, a tiež ako ľudia v spoločnosti zažívajúcej kolektívnu traumu. Vnímame ju ťažko naprieč profesiami. No kde má byť duševná pohoda prioritou, ak nie v odvetviach, ktoré sa starajú o to naj cennejšie? Priznám sa, že nie som stotožnená s povolaním lekára a sestry ako s poslaním, akoby to malo byť ospravedlnením za ich často nevyhovujúce podmienky a postavenie. Moderný všeobecný lekár musí zvládať manažment ambulancie nielen medicínsky, ale aj podnikateľsky, a to, že je vďakabohu aj filantrop, nemá byť zneužívané tak, ako to nebýva ani pri iných profesiách.
PREDNOSTI A ÚSKALIA VO VŠEOBECNOM LEKÁRSTVE
Základné charakteristiky všeobecného lekárstva podľa B. Seiferta a kol. (2013) sú z môjho pohľadu zároveň faktormi, ktoré môžu pôsobiť protektívne, ale aj ako potenciálne spúšťače nadmernej stresovej záťaže. Vnímam ich aj ako pacientka, a preto som k zoznamu charakteristík pridala svoje úvahy a pozorovania.
Keď jednotlivé aspekty figurujú spolu a nie oddelene, poukazujú na dôležitú rovnováhu v osobnej psychohygiene, a tiež ponúkajú lepší obraz o komplexnosti práce v tejto špecializácii. Niekedy pozorujem jednostranné tendencie (v zmysle škodlivej dichotómie), keď sa určitý faktor vyzdvihuje len ako pozitívum, za ktorý má byť lekár automaticky vďačný. Nie je to v živote takéto jednoduché, a to ani pri záťažových faktoroch, ktoré môže, naopak, niekto vnímať ako plus.
ÚSMEV NEZNAČÍ VŽDY POHODU
Na prvý pohľad pôsobíme vyrovnane, pracujeme efektívne a zvládame svoje povinnosti. Nič nenasvedčuje tomu, že vo vnútri cítime napätie, obavy a neustály tlak. V popularizačnej psychológii hovoríme o tzv. vysoko funkčnej úzkosti, ktorá síce nie je oficiálnym psychologickým termínom, ale dobre ilustruje rozpor medzi našimi vonkajšími prejavmi a skutočným vnútorným prežívaním.
Nie je možné si nevšimnúť, ako je zaneprázdnenosť nekriticky povyšovaná na cnosť či prejav vyššieho statusu. Som presvedčená, že každý zdravotník chápe potrebu osobnej angažovanosti na poli vlastnej psychohygieny. Bremeno starostlivosti o duševné zdravie však nemôže niesť na pleciach len jednotlivec, lebo aj príčiny jeho nepohody zďaleka presahujú rámec individuálnych faktorov. Objektívny nedostatok nepretržitého oddychu, predsudky voči samotnej špecializácii či veľká administratívna záťaž sú len niektoré z dlhodobo nežiaducich vplyvov, v dôsledku ktorých sa lekár môže cítiť znechutený a bezmocný.
KEĎ PRÁCA POMÁHA AJ NIČÍ
Niektoré súvislosti nadmerného stresu vyplývajú z „obyčajnej“ ľudskej prirodzenosti každého z nás. Z toho, že nie je vždy jednoduché prijať to, ako naše starosti občas aj sami živíme. Tá istá práca, ktorá ničí, prináša zároveň aj možnosť úniku alebo úľavy od oblastí, kde nám to v živote až tak nefunguje. Aj vtedy, keď sa „plazíme“ od únavy, tohto „nepriateľa“ aspoň poznáme. Je relatívne predvídateľný a máme ho už za tie roky ako-tak pod kontrolou.
Cenu, ktorú platíme, však dobre poznáme. Všetci robíme v živote to najlepšie, čo môžeme, nie sme pasívnymi obeťami systému, ani udalostí, len potrebujeme zvážiť, aby občas aj nás niekto vypočul a podporil. Možno nám v jednej chvíli verí viac ako my sebe, a to je dar. Keď sa tomu otvoríme, posilníme aj seba. Nenazývam to návratom „domov“, lebo čo ak nie je kam sa vrátiť. Nazývam to objavením „domova“ a spolupatričnosťou. Všetci zápasíme s podobnými problémami.
EMOCIONÁLNE BEZPEČIE NIE JE LUXUS
Pracovné prostredie býva často jediným miestom, kde sa cítime videní, počutí a platní. Inokedy je to, naopak, miesto, ktoré nenapĺňa naše základné emočné potreby, a preto môže byť aj mierna záťaž veľkým bremenom. Emocionálne bezpečie na pracovisku je nevyhnutným štandardom, nie luxusom, ako sa mylne domnievajú tí, ktorí by ho paradoxne najviac potrebovali.
Ľahšie je apelovať na potrebu väčšej odolnosti jednotlivca, ako sa pričiniť o zmeny prospešné všetkým. Občas tejto nekritickej oslave odolnosti aj sami nahrávame, keď zľahčujeme a potláčame svoje pocity: „Vzchop sa“, „Príliš to prežívaš“, „Sú aj horšie veci“. Tých, ktorí si uvedomujú násilie páchané na duševnom zdraví odborníkov, si treba v odborných kruhoch strážiť. Reprezentujú vzácne brzdiace sily, niekedy jediné, ktorým svieti kontrolka ľudskej dôstojnosti.
PREVENCIA A OSLABOVANIE NADMERNEJ DUŠEVNEJ ZÁŤAŽE
Starostlivosť o duševné zdravie sa z môjho pohľadu začína tým, ako komunikujeme sami so sebou. Aj vy, všeobecní lekári, ste v prvom rade ľudia so svojimi starosťami, a preto sa rovnako stretávate s rôznymi škodlivými mýtmi, ktoré sa často zvnútorňujú. Oplatí sa pripomínať si tieto stereotypné výroky, lebo len to, čo si vieme uvedomiť, môžeme aj reálne meniť:
- NEBER SI TO TAK – Táto veta nás nabáda k akejsi hrošej koži, aby nás okolnosti života nezraňovali. Lenže zabúda, že rovnaká hrošia koža nám zabráni prejaviť lásku či zraniteľnosť. Hrošia koža nie je „jednosmerka“, že ostaneme imúnni len voči zlu. My si totiž zatarasíme cestu aj k dobru.
- ZÁLEŽÍ LEN NA TVOJOM POSTOJI – Omyl! Postoj nie je všetko. Jednoducho, sú situácie v živote, ktoré sú objektívne ťažké, a hoci môže byť zmena postoja niekedy užitočná, nie je to žiadna spása sveta. Nie som fanynkou toxickej pozitivity – násilného hľadania plusových bodov tam, kde je to objektívne náročné. Len pravda oslobodzuje a mobilizuje k akcii.
- MOHLO TO BYŤ AJ HORŠIE – Porovnávať akékoľvek utrpenie človeka s druhým je neľudské a navyše neefektívne. Ťažko stretneme človeka, ktorému porovnávanie s údajne horším problémom pomohlo.
- ČAS ZAHOJÍ VŠETKY RANY – Čas málokedy hojí rany. Je to skôr anestetikum, ktoré otupí našu myseľ, ale na srdce nemá dosah.
ODVRÁTENÁ STRÁNKA SEBAROZVOJA – STAVME NA ROVNOVÁHU
Kurzy, knihy, podcasty, webináre, konferencie… bez konca. Žijeme v dobe prílišnej stimulácie a pretlaku možností, preto padne vhod vniesť do života trochu „obyčajnosti“ a „nudy“. Je mnoho príkladov, keď sa ich uplatňovaním najlepšie odľahčí duši a niekedy aj napácha menej škôd v spoločnosti. Prácu všeobecného lekára vnímam ako pravidelný kontakt so zložitými javmi, a preto sa mi zdá prínosné niečo, čo nazývam „užitočné sprimitívňovanie sa“.
Hoci sú nám športové či kreatívne aktivity dávno jasné, práve my odborníci máme veľký sklon si aj vo voľnom čase príliš zapĺňať myseľ.
A keďže aj humor dokáže odľahčiť našu vyťaženosť, práve som si uvedomila, o akom voľnom čase je reč, keď ho takmer nepoznáme 😊. V každom prípade, ak zistíme, že sa aj pri veľkom objeme práce „nevyhnutne musíme“ v niečom zdokonaľovať, môže sa hodiť pár pripomienok:
- Sledujme praktický vplyv aktivity, či niečo reálne zlepšuje v našom živote.
- Pozorujme, či nás aktivita naozaj napĺňa, alebo ju len pasívne konzumujeme.
- Dajme sebarozvoju mantinely – krátky úsek dňa, vďaka ktorému „neuletíme“.
- Majme na pamäti, že pocit, keď nám niečo uniká, má väčšina ľudí – je to dôsledok rýchlej doby, ale nie niečo, čo by bolo v neporiadku práve s nami.
- Spozornime, ak chceme druhých presviedčať o potrebe neustáleho sebarozvoja.
- Zdravo strážme prísun poznatkov – syndróm podvodníka rád „navštevuje“ schopných a múdrych ľudí, ktorí zbytočne spochybňujú svoje kompetencie.
- Akokoľvek sa hýbme – vyvažuje to náš neustály pobyt „v hlave“.
- Krátko a pravidelne zastavujme autopilota – Kde práve som? Čo vidím? Čo počujem?
ŠTYRI DOBRÉ SPRÁVY K NAŠTARTOVANIU ZDRAVÝCH NÁVYKOV
- NEMUSÍME SI VERIŤ, ABY SME ZAČALI. Starostlivosť o seba sa nerodí z viery, ale z aktivity.
- NEMUSÍME ČAKAŤ NA MOTIVÁCIU, POTREBUJEME SA LEN POHNÚŤ Z MIESTA. Motivácii stačí zlá nálada alebo zlé počasie, a je fuč. Disciplína je pre nás lepší parťák, lebo nepozná výhovorky.
- NEMUSÍME SA CÍTIŤ PRIPRAVENÍ. Ak si povieme, že na to, aby sme začali s nejakou zmenou, potrebujeme byť viac v pohode, skúsme si to trochu otočiť: Na to, aby som bol viac v pohode, CHCEM začať s malou pozitívnou zmenou. Nechajme túto vetu na seba chvíľu pôsobiť. Všimnime si, že sa nespomína žiadne „musím“ alebo „mal by som“. My totiž nechceme živiť vo svojom vnútri kritika, ale nášho spojenca. Mnohí sme sa roky bičovali zlým vzťahom k sebe. Také niečo by sme vo vzťahu k nášmu dobrému priateľovi nikdy nedopustili, a tak to nedovoľme ani sebe.
- NEMUSÍME ZOSTAŤ PRI TOM, ČÍM ZAČNEME. Niekedy až časom zistíme, že nám napríklad nejaký druh fyzickej aktivity nevyhovuje a túžime po niečom inom. Zabudnime na frázy: „Čo človek začal, má aj dokončiť“ alebo „Nikdy sa nevzdávaj“. Zmena smeru veľakrát nie je prejavom slabosti, ale, naopak, vnútornej sily
NÁSTROJE ÚČINNEJ A BEZPEČNEJ POMOCI OD DÔVERY
Zdravotná poisťovňa Dôvera už počas covidu realizovala webináre pre stovky ambulantných lekárov v spolupráci so psychológom Mgr. Karolom Kováčom, PhD., z Inštitútu stresu. Obsahovo sa zameriavali na vyhorenie a stres v ambulancii. Duševnému zdraviu (nielen) zdravotníkov sa venuje aj obľúbený portál Lekár.sk, ktorý prináša moderné medicínske poznatky zo sveta prevencie, diagnostiky a liečby.
Vďaka vám všeobecní lekári a lekárky absolvujeme my pacienti pravidelnú telesnú preventívnu prehliadku. A keďže duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné, pripojte sa aj k duševnej preventívke a využite niektorý z benefitov:
- Samodiagnostický nástroj – dokáže odhaliť duševný problém a odporučiť vám ďalší postup
- Príspevok na online konzultáciu s odborníkom – využite 30 eur na konzultáciu so psychológom alebo koučom
- Mobilná aplikácia VOS: Duševné zdravie & denník – podporte svoje duševné zdravie jednoduchými wellbeing aktivitami
- Zľava na online program spokojného rodičovstva – využite zľavu 50 % a naučte sa, ako zvládať rodičovstvo s väčšou ľahkosťou
Mgr. Monika Rusnáková, PhD.
liečebná pedagogička a terapeutka
